7 divov sveta

6. dubna 2006 v 20:10 | -michal |  Zaujímavosti zo sveta
7 divov sveta

Egyptské pyramídy,
Vysuté Seramidine záhrady,
Artemidin chrám v Efesu,
Feidov Zeus v Olympii,
Mauzóleum v Halikarnasse,
Rhodský kolos,
Maják na ostrove Fárov.

Feidov Zeus v Olympii

súčasné územie: Grécko, Atény
vznik: 460 - 450 pred našim letopočtom stvorený (ako jediný zo 7 divov) jediným človekom - Feidásom (mal veľa kvalifikovaných pomocníkov)
podoba: socha - sediaci Zeus vo svojom chráme, kt. sa skladal z troch oddielov; dlažba v strednom oddiely bola z červeného vápenca, ten bol obložený bielym mramorom. Podstavec bol z čierneho vápencového kvádra. Jeho rúcho a vlasy boli zo zlata, nepokryté časti tela zo slonoviny, trón z cédrového dreva vykladaného ebenom a drahokamami. Vlastné drevené jadro sochy bolo návštevníkom skryté. Ľudia, ktorý toto dielo uvideli sa umelca pýtali, či vystúpil a na Olymp a tam videl Dia, keď ho tak "božsky" dokázal vytvoriť.
zánik: okolo 390 pred našim letopočtom, keď zbožný cisár Theodius dal túto "pohanskú modlu" odniesť do Konstantinopolu, kde potom bez stopy a navždy zmizla
veľkosť: okolo 13 metrov
dnes: Diov chrám je dnes najväčším olympijským rujiskom.

Rhodský kolos

súčasné územie: Rodos
vznik: 281 pred našim letopočtom
podoba: Maják stvárňujúci sochu Hélia - boha slnka a ochrancu ostrova, ktorý v pravej ruke drží horiacu fakľu. "Slnko proti slnku". Socha stála buď s rozkročenými nohami a popod ňu plávali lode alebo to bola postava voľne stojaceho muža, čo je technicky pravdepodobnejšie. Socha bola zliatinou medi a železa.
zánik: 225 pre našim letopočtom pri zemetrasení. Jeho zvyšky vraj boli predané ako nepotrebné kusy kovu istému Židovi z Edessy.
veľkosť: asi 45m (t.j. o 11 metrov menej ako Socha Slobody, postavená v roku 1886 - do tohto roku najvyššia socha na svete)

Egyptské pyramídy

súčasné územie: Egypt
vznik: najstaršia - "stupňová pyramída" pri Sakkáre (faraón Džóser) - 4800 - 4600 rokov
podoba: v súčasnosti asi 70; niektoré zničené
veľkosť: Velká Cheopsova pyramída
výška: 137 m (bola vyššia asi o 11 m, bola jej zničená špička)
základňa: 234 m x 234 m = 5,4 ha )asi 10 000 dvojizbových bytov s príslušenstvom
objem: 2 600 000m3
počet použitých kamenných kvádrov: 2 250 000 ks (1 kamenný kváder vážil 2,5 t - 4 t)
hieroglyfy: rozlúštil Jean Francois Champollion r. 1822
stavba:
1. plocha - základy - zhornatená pevná skala alebo postavená z lomového kameňa,
2. staviteľ vyhotovil plán (uviedol uhly sklonu a miery v lakťoch)
3. určenie polohy pyramídy podľa svetových strán (nepoznali kompas, dokázali to s neuveriteľnou presnosťou!)
4. doprava presne vytvarovaných vápencových kvádrov, ktoré boli opracovávané primitívnymi medenými nástrojmi, hladené vodou a pieskom (priliehajú tak, že sa medzi ne nevmestí ani list leteckého listového papiera!)

Pri Cheopsovej pyramíde bola 10 rokov stavaná len cesta pre balvany! 20 rokov trvala stavba pyramídy. Súčasne na nej pracovalo 100 000 robotníkov. Pracovali bez kladkostrojov a žeriavov, používali len páky. Stavbu nefinancoval faraón, ale samotní poddaní, ktorí sa museli ešte aj sami živiť! Cheopsa vtedajší ľud za jeho hrobku znenávidel. Táto stavba sa pre ľud rovnala prehratej vojne, bola postavená z krvi, sĺz a nárekov.
Vysuté Seramidine záhrady

súčasné územie: Turecko, 120 km od dnešného Bagdádu (bývala Mezopotánia, Babylon)
vznik: okolo r. 800 pred naším letopočtom
podoba: Záhrada tvorila štvorec, držala sa na klembách, ktoré stáli na podstavcoch z kvádrov, postavených na seba ako kocky. Podstavce boli vyplnené hlinou, takže v nich mohli rásť aj najväčšie stromy. Vyzerala, akoby sa vznášala vo vzduchu. Boli zhotovené z pálených tehlí a spájané asfaltom. Na čerpadlách boli špirálové čerpadlá, ktorými určení pracovníci neustále čerpali vodu z Eufratu. Tento "div sveta" bol prekonaný veľkosťou i nákladnosťou, ale vynikal originalitou, technikou, dômyselnosťou čerpacieho zariadenia a krásou. Semiramis, manželka Šamšiada V. (= holubica) bola vládkyňou a veľkou dobyvateľkou. Počas svojho panovania dala vystaviť množstvo chrámov a miest a obohatila ríšu.
Babylon (= "Božia brána")- klínové písmo, spracovanie kovu a dreva, vynález kolesa, lekárstvo (kryštálové šošovky), astrológia, matematika, roľníctvo. "Babylon v nás" - dvanástková sústava - dnešný čas (hoci máme desiatkovú), týždeň = 7 dní, mesiac = 4 týždne, výpočet plochy trojuholníkov, kosouholníkov, objem ihlanu, kocky atď.
zánik: neznámy (okolo r. 380 pred n.l.)
klinové písmo: Georg Friedrich Grotefend 1802

Artemidin chrám v Efesu

súčasné územie: Turecko
vznik: 7. storočie n.l.
podoba: Chrám bol zo všetkých strán lemovaný dvojradovým stĺpovaním, v strede ktorého stála svetyňa, ktorá sa delila na tri časti. V strede bola umiestnená obrovská cédrová socha bohyne Artemis. (U Grékov to bola pôvodne ochránkyňa zvierat, neskôr bohyňa plodnosti, výnimočne krásna.) Stĺpy boli z mramoru, ktorý sa ťažil neďaleko. Každý vážil 20 t. Stavba trvala 120 rokov!
zánik: bol zničený Gótmi (2. storočie n. l.), aj keď údajne bol ešte obnovený Efésanmi. Jeho rujiny boli objavené až v roku 1863 Angličanom Woodom pod šesťmetrovým nánosom bahna.
veľkosť: 110 m dlhý, 55 m široký, niektoré stĺpy dosahovali až výšku 18 m

Mauzóleum v Halikarnasse

súčasné územie: Turecko
vznik: 350 -340 pred n. l.
podoba: Maussóllos - miestodržiteľ perského kráľa v Halikarnase, vládol v rokoch 377 - 352 pred n.l. ako nezávislý panovník. Jeho žena Artemisia II. (a zrejme zároveň i sestra) nastúpila na trón po jeho smrti. Svojho muža veľmi milovala a po jeho smrti mu dala vybudovať hrobku - Mauzóleum. Jeho presná podobanie je známa. Vieme však, že budilo údiv predovšetkým svojou architektonickou koncepciou. Bolo to akési spojenie pyramídy a gréckeho chrámu. Obdivhodná bola jeho veľkosť, ale aj dokonalá umelecká výzdoba. Základom stavby bol obrovský podstavec, ktorý bol obložený mramorom, vnútro bolo postavené z pálených tehliel. Udávajú sa dve veľkosti tohto kvádra 66 x 77 x 30 m a 18,9 x 42,3 x 11,1 m, pravda je zrejme niekde uprostred. Na ňom stál chrám, ktorý bol obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu pyramídy. Medzi stĺpmi bola bohatá sochárska výzdoba. Vrchol pyramídy bol ukončený plošinou, na ktorom sa týčilo súsošie Maussóla a Artemisii na voze so štvorzáprahom. Veľkosť chrámu po vrchol súsošia je jednoznačne udávaná ako 46 m.Artemisia sa dokončenia výzdoby Mauzólea ani nedožila.
zánik: V 13. st. bol poškodený zemetrasením. Zánik - 15. storočie, kedy padol za obeť rodským rytierom, ktorý ho použili ako materiál pre hradby pevnosti sv. Petra.

Maják na ostrove Fárov

súčasné územie: Egypt
vznik: 300 - 280 pred n.l.
podoba: Fáros bol malý ostrov, ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti od pevniny a svojim pretiahnutým tvarom akoby uzatváral záliv. Výbežok ostrova tvorila skala obklopená morom. Na nej stála obdivhodná vež z bieleho kameňa (alebo z mramoru) s rovnomerným názvom. Postavil ju staviteľ Sóstratos pre bezpečnosť plavcov. (Okolo bolo údajne veľa skál a plytčín.) Jeho svetlo bolo vidieť z diaľky až 50 -57 km. Stavba mala štvorcový pôdorys, ktorého strany merali 180 -190 m. Na tejto základne stál jednoposchodový palác so štyrmi vežami na každom rohu. Zo stredu vystupovala vysoká štvorhranná vež, ktorá sa postupne zužovala. Na jej vrchu bola plošina, na ktorej stála okruhlá stĺpová sieň, na všetky strany otvorená. V jej strede sa každý večer zapaloval oheň. -
zánik: Bol niekoľkokrát poškodený zemetraseniami. V 13. storočí sa pevnina natoľko priblížila k ostrovu, že bol úplne zbytočný. Začiatkom 14. storočia bol rozobraný na stavebný materiál a v r. 1326 bolo "dielo skazy" zavŕšené ďalším zemetrasením. Ostrov Fáros je dnes celkom splynutý s pevninou. Nenašli sa žiadne jeho zvyšky. Najväčší maják sveta zmizol bez stopy.
veľkosť: 180 m (viac ako Veľká pyramída) - údaj Flaviosa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Monika Monika | 17. prosince 2008 v 19:19 | Reagovat

Zlatko to su Semiramidine zahrady

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama